| Kykula
|
| vrch
|
|
|
| Štáty
|
 Slovensko,  Poľsko
|
| Regióny
|
Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo
|
| Okresy
|
Čadca, Powiat żywiecki
|
| Obce
|
Oščadnica, Rajcza
|
|
|
| Pohorie
|
Kysucké Beskydy,
Beskid Żywiecki
|
| Podcelok
|
Rača
|
| Povodia
|
Kysuca, Sola
|
|
|
| Nadmorská výška
|
1 087,1[1] m n. m.
|
| Súradnice
|
49°27′14″S 18°57′40″V / 49,454°S 18,961°V / 49.454; 18.961
|
|
|
| Orogenéza/vrásnenie
|
alpínske vrásnenie
|
|
|
| Najľahší výstup
|
po  z Oščadnice
|
|
|
|
|
|
Poloha v rámci Žilinského kraja
|
|
|
| Wikimedia Commons: Kikula 1087 m
|
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
|
| Freemap Slovakia: mapa
|
| OpenStreetMap: mapa
|
|
|
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
|
|
|
Kykula (poľ. Kikula, 1 087,1 m n. m.[2]) je vrch v Kysuckých Beskydách. Leží približne 11 km východne od Čadce.[3] Vrcholom prechádza štátna hranica s Poľskom.[4]
Poloha
Nachádza sa na okraji centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Rača.[5] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na rozhraní Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Vedie ním hranica okresu Čadca a Powiatu żywieckeho a zasahuje na územie obcí Oščadnice[6] a Rajcza. Masív sa nachádza v hlavnom hrebeni Kysuckých Beskýd, ktorým vedie rozvodnica povodí Dunaja a Visly. Slovenská, západná časť je odvodňovaná prítokmi Kysuce, východná časť odvádza vodu prítokmi rieky Sola. Juhovýchodne na hrebeni leží Veľký Príslop (1 044 m n. m.), východne vrch Magura (1 073 m n. m.) a západne sa nachádza Zanka (922 m n. m.). Vrch leží v CHKO Kysuce.[3]
Opis
Vrch je súčasťou horského chrbta, ktorý sa tiahne zo severu južným smerom na Veľkú Raču. Vedie ním štátna hranica i rozvodie Čierneho a Baltského mora. Vrchol leží zhruba 2 km južne od osady Vreščovka na okraji Oščadnice. Severozápadnú časť masívu odvodňuje Vreščovka, ktorá je prítokom Čierňanky, západné a južné svahy odvodňujú prítoky Oščadnice a východnú časť vrchu na poľskom území odvodňuje riečka Rycerka, ktorá ústi do rieky Sola.[3]
Výhľady
Vďaka nadmorskej výške je z čiastočne odlesnených miest vrchu pekný výhľad na široké okolie. Pozorovať je možné najmä severnú časť pohoria, vrátane značnej časti hrebeňa. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať susedné pohoria, napríklad Krivánsku Fatru, Moravsko-sliezske Beskydy, Sliezske Beskydy a Kysuckú vrchovinu, nezriedka však vidieť i Oravské Beskydy, Oravskú Maguru a Tatry.[7]
Prístup
- po
značke:
- po značke z osady Lalíky (Oščadnica)
- po
značke z obce Čierne cez sedlo Moravské[3]
Referencie
- ↑ TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-04]. Dostupné online.
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 5.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-12-24]. Dostupné online.
- ↑ Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-12-24]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-12-24]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-12-25]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
_z_Lieskovej.jpg)
