Lev Nikolajevič Tolstoj

	Lev Nikolajevič Tolstoj
	; ruský spisovateľ a filozof, predstaviteľ realizmu
Narodenie	9. september 1828; Jasná Poľana, Ruská ríša
Úmrtie	20. november 1910 (82 rokov); Astapovo, Ruská ríša
Podpis
Odkazy
Webstránka	tolstoy.ru
Projekt; Gutenberg	Lev Nikolajevič Tolstoj; (plné texty diel autora)
Commons	Lev Nikolajevič Tolstoj
	Biografický portál

Lev Nikolajevič Tolstoj (rus. Лев Николаевич Толстой; * 9. september 1828 – † 20. november 1910) bol ruský spisovateľ – románopisec, esejista, dramatik a filozof – ako aj kresťanský anarchista a stúpenec reformy vzdelávania. Je pravdepodobne najznámejším členom šľachtickej rodiny Tolstých a jedným z najčítanejších ruských spisovateľov.

Život

Narodil sa v rodinnom sídle v Jasnej Poľane, neďaleko mesta Tula, južne od Moskvy. Jeho rodičia pochádzali zo starých šľachtických rodov, otec sa volal Nikolaj Iľjič Tolstoj (zomrel v roku 1837), matka sa za slobodna volala Marija Nikolajevna Volkonská (zomrela v roku 1830). Prostredníctvom svojich starých rodičov bol Lev Nikolajevič spriaznený s inými kniežacími rodinami v Rusku (ako boli Trubeckí, Gorčakovci a iní). Rodina Tolstých patrila k najvyššej ruskej aristokracii a Lev Nikolajevič si svoju príslušnosť k tejto vrstve silne uvedomoval. Tolstoj mal troch bratov a sestru. Po smrti rodičov sa o neho starala jeho teta Jergolská, v detstve žil prevažne v Moskve a v Jasnej Poľane. Ako všetci šľachtickí synkovia, aj on dostal francúzsku výchovu.

Od roku 1844 začal Tolstoj študovať právo a orientálne jazyky na univerzite v Kazani. Jeho učitelia ho však ohodnotili ako lenivého a Lev Nikolajevič štúdium zanechal. Počas štúdia viedol bohémsky život a prehrával značné sumy v kartách. Už počas štúdia v Kazani si začal viesť denník, v ktorom zaznamenával aj svoje morálne poklesky a najintímnejšie myšlienky, z ktorých mnohé sa dotýkali otázky zmyslu ľudskej existencie. V roku 1849 sa vrátil do Jasnej Poľany, kde sa chcel venovať správe hospodárstva a zlepšeniu životných podmienok svojich nevoľníkov. Veľmi skoro však odišiel so svojím bratom bojovať na Kaukaz (1851) a potom sa zúčastnil krymskej vojny (1853 – 1856). Spočiatku bol vyslaný do Valašska, kde ruská armáda bojovala s Tureckom. Od konca roku 1854 bol Tolstoj svedkom obrany Sevastopoľu na Krymskom polostrove. Zážitky z bojov na Kaukaze a z Krymu mu poslúžili ako námety k niektorým poviedkam (Hadži Murat, Sevastopoľské poviedky). V roku 1856 definitívne odišiel do výslužby, pričom sa začal čoraz viac hlásiť k myšlienkam pacifizmu.

V roku 1857 cestoval po západnej Európe, navštívil Francúzsko, Švajčiarsko a Nemecko. V Európe ho znechutila dominujúca kapitalistická morálka, zdôrazňujúca osobnú aktivitu, dravosť a individualizmus, vyzdvihujúca získavanie materiálnych statkov a zmyselných pôžitkov. Po svojom návrate do Ruska si Tolstoj uvedomil zaostalosť ruskej politickej, ekonomickej i kultúrnej reality. Zvlášť ťaživým problémom bolo pretrvávajúce nevoľníctvo (mimo Rusko už v tom čase nikde neexistovalo). Tolstoj sa domnieval, že postavenie nevoľníkov sa zlepší, ak im bude poskytnuté vzdelanie. Sám si to chcel overiť v praxi a preto v roku 1859 otvoril prvú školu pre svojich poddaných a ich deti, v ktorej sám so svojou rodinou vyučoval. Roľníci však vo vzdelávaní nevideli žiadny zmysel a považovali ju za záťaž. Tolstého aktivity ostatní statkári považovali za neprimerané jeho postaveniu a prestali sa s ním stýkať. Viacerí ho začali považovať v lepšom prípade za čudáka.

Zároveň sa Tolstoj začal venovať literárnej činnosti. Jeho prvým literárnym pokusom bol preklad diela írskeho spisovateľa Laurence Sterna Sentimentálna cesta cez Francúzsko a Taliansko. V roku 1851 napísal svoju prvú poviedku Včerajší deň. V roku 1852 dokončil svoju prvú novelu Detstvo a poslal ju Nikolajovi Nekrasovovi, aby ju uverejnil v literárnom časopise Sovremennik (Súčasník). Publikovaná novela vzbudila u čitateľov záujem a Tolstoj sa pomaly stával známym spisovateľom. V roku 1862 vydal novelu Kozáci, ktorú Ivan Sergejevič Turgenev ocenil ako "najlepší príbeh napísaný v našom jazyku".

23. septembra 1862 sa Lev Nikolajevič Tolstoj oženil so Sofiou Andrejevnou Behrsovou, dcérou lekára, ktorá bola od neho o 16 rokov mladšia. Mali spolu dvanásť detí, ale päť z nich zomrelo ešte v detskom veku. Svoje zásnuby a sobáš do veľkej miery realisticky zobrazil v románe Anna Kareninová (zvlášť dramatická je scéna, v ktorej dal snúbenici prečítať svoje denníky, do ktorých si zapísal aj početné sexuálne prehrešky, ktorých sa dopustil s nevoľníčkami). V harmonickom období prvých rokov manželstva napísal Tolstoj svoje najlepšie a najslávnejšie dielo – románovú epopej Vojna a mier. V tomto diele vyslovil svoje odsúdenie vojny ako nehumánneho aktu a zároveň veľmi presvedčivo priblížil epochu rusko-francúzskych vojen v rozmedzí rokov 1805 – 1812. Slávnymi boli aj jeho neskoršie realistické romány Anna Kareninová (1877) a Vzkriesenie (1899). Zvlášť veľkú pozornosť vyvolal román Vzkriesenie, v ktorom Tolstoj odhalil a dramaticky vykreslil príčiny a dôsledky ženskej prostitúcie, ktorá bola do istej miery spoločnosťou tolerovaná. V románe odznelo aj mnoho proticirkevných hodnotení a ideí, čo pobúrilo predstaviteľov pravoslávnej cirkvi. Za svoje početné názory a myšlienky, ktoré odporovali oficiálnemu cirkevnému učeniu, bol Tolstoj napokon v roku 1901 z ruskej pravoslávnej cirkvi exkomunikovaný (vylúčený). Svoje názory na kresťanstvo a vieru v Boha Tolstoj zhrnul do autobiografických esejí Spoveď a Moje náboženstvo. Jeho názory sa obyčajne definujú ako kresťanský anarchizmus. Veľmi silnou črtou jeho filozofie a literárnych diel bola idea neprotivenia sa zlu násilím, myšlienka akejsi pasívnej rezistencie alebo nenásilného odporu, ktorá silne ovplyvnila európskych pacifistov (napríklad aj Slováka Alberta Škarvana) alebo Mahátmu Gándhího.

Od konca 90. rokov 19. storočia sa komplikoval jeho vzťah s manželkou a vlastnými deťmi. Tolstoj často uvažoval o odchode od rodiny, niekoľkokrát vyjadril svoju túžbu žiť ako obyčajný roľník. Od roku 1904 sa stal jeho osobným lekárom Slovák Dušan Makovický, ktorý si počas pobytu v Jasnej Poľane viedol veľmi podrobný denník, ktorý ponúka veľmi zaujímavý pohľad na Tolstého a život v Jasnej poľane v závere Tolstého života (bol kompletne publikovaný v ruštine). Makovický sa stal aj jeho jediným spoločníkom na úteku z domu začiatkom novembra 1910. Počas úteku Tolstoj prechladol a napokon musel uľahnúť v budove železničnej stanice v lokalite Astapovo, kde v prítomnosti viacerých priateľov a členov rodiny zomrel. Pochovaný je v parku v Jasnej Poľane.

Význam L. N. Tolstého je obrovský, pretože sa ako jeden z prvých autorov, pokúsil priblížiť ruskú literatúru k západnej civilizácii. Jeho realistické romány Vojna a mier, Anna Kareninová a Vzkriesenie ponúkajú realistický obraz ruskej spoločnosti v priebehu celého 19. storočia.

Dielo

Preskočiť obsah diela

Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!

Projekt Gutenberg

Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:

Lev Nikolajevič Tolstoj

Otáznik znamená neoverený slovenský preklad názvu

Šlabikár – určené pre základné vyučovanie

Romány:

Vojna a mier – opis napoleonských rusko-francúzskych vojen, prebiehajúcich v rokoch 1805 – 1812 (detailne je v románe opísaná bitka pri Slavkove zo dňa 2. decembra 1805, ale aj bitka pri Borodine a obsadenie Moskvy Francúzmi). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, a tiež členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok, Pierre často výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, niekedy aj významné historické postavy (Napoleon, Kutuzov).

Bolkonskému umrie pri pôrode nemilovaná žena, on v stave duševnej prázdnoty odchádza do armády a preslávi sa počas francúzsko-rakúsko-ruskej vojny, ktorá prebiehala na území Rakúska a Moravy (v bitke pri Slavkove je Bolkonský ranený).

Na dovolenke sa zoznámi s mladou Natašou Rostovou, s ktorou sa do seba zamilujú. Tým Andrej získa znovu záujem o život. Postupne v ňom rastie odpor k vojne. Pierre Bezuchov išiel do vojny zo zvedavosti, postupne sa v ňom zrodí odpor k násiliu a prechádza vojnou ako pozorovateľ. Dostáva sa do blízkosti Napoleona a chce ho zastreliť, ale neurobí to.

Andrej sa po bitke pri Borodine dostáva ťažko ranený domov, kde ho ošetruje Nataša Rostovová, ktorej zomiera v náručí. Nataša sa nakoniec vydáva za Pierra Bezuchova.

Tolstoj v tomto diele odsudzuje vojnu a násilie, za hlavnú silu, ktorá pomohla cárovi Alexandrovi I. zvíťaziť vo vojne s Napoleonom označuje obyčajných sedliakov, ktorí bojovali v ruskom vojsku ako radoví vojaci.

Preklady do slovenčiny: 1. Zora Jesenská (1949 a 1950 – štvorzväzkové) 2. Ružena Dvořáková-Žiaranová (1980 – I. vydanie, štvorzväzkové; 1987 – II. vydanie, dvojzväzkové; 2001 a 2002 – III. vydanie, dvojzväzkové)

Anna Kareninová – hlavnou hrdinkou je mladá, krásna a inteligentná žena. Jej muž má dobré postavenie a ona nemá dôvod sa sťažovať. Je však nespokojná, zoznamuje sa s mladým dôstojníkom Vronským. Ona odchádza od muža za Vronským, muž jej odmieta vydať syna. Annu postupne odsudzuje celá spoločnosť a Vronský ju prestáva milovať. Anna všetko rieši skokom pod vlak.

Preklady do slovenčiny: 1. Mária Klimová (1950 – I. vydanie, trojzväzkové; 1952 – II. vydanie, trojzväzkové; 1960 – III. vydanie, dvojzväzkové) 2. Naďa Szabová (1986 – I. vydanie, dvojzväzkové; 2002 – II. vydanie, dvojzväzkové; 2005 – III. vydanie, dvojzväzkové; 2012 – IV. vydanie, jednozväzkové)

Vzkriesenie – hlavnými hrdinami sú šľachtic Nechljudov (študent) a prostitútka Maslová. Zoznámili sa v mladosti u Nechljudovej tety, kde Maslová pracovala ako slúžka. Maslová je neskôr odsúdená k núteným prácam, on sa o nej po rokoch dozvedá, pretože cíti svoju vinu, ide za ňou na Sibír. Svojho majetku sa vzdá v prospech mužíkov. Snaží sa jej všemožne pomáhať – ona ho odmieta, pretože cíti svoju vinu. Maslová sa vo vyhnanstve spriatelila s ruskými revolucionármi. Tolstoj tu rieši otázku svedomia a viny.

Preklady do slovenčiny: Albert Škarvan (1899 – Žilina : D. Makovický v edícii Poučná bibliothéka, zv. 2.; ide o vôbec prvý preklad tohto románu do cudzej reči vo svete!); Soňa Čechová (1965 SVKL, 1990 – I. vydanie; 2004 – II. vydanie)

Diabol – Hlavný hrdina, úspešný mladý muž, si v mladosti našiel milenku a hovoril si, že to robí "len tak pre zdravie, pretože to všetci robia". Neskôr sa ožení a vedie usporiadaný a verný život, na bývalú milenku zabudol. Po čase, keď žena čaká dieťa, sa milenka znova zjavuje a on cíti neprekonateľnú žiadostivosť, ktorou je doslova trýznený a mučený. Rozhodne sa pre samovraždu. Spoločnosť jeho čin nepochopila a vyhlásila ho za duševne chorého.
Smrť Ivana Iľjiča – Ivan Iľjič si tesne pred smrťou uvedomí, že život, ktorý žil bol príliš obyčajný a mal ho žiť inak. Hlavnou myšlienkou diela je, že človek zvyčajne pochopí pravdu v hraničnej životnej situácii.
Kreutzerova sonáta – žiarlivý manžel zavraždí svoju ženu. Tolstoj tu vyjadril svoj postoj k sexualite človeka z pozície Evanjelia
Vláda tmy
Živá voda(?)
Otec Sergej- novela opisujúca príbeh istého muža, ktorý jedného dňa nečakane opustil svoj majetok a vstúpil do kláštora, stal sa pustovníkom a neskôr sa stal známym pre údajné nadprirodzené liečiteľské schopnosti. Po celý čas bol trýznený vnútorným nepokojom (pýchou, pochybnosťami), až jedného dňa zhrešil s istou dievčinou. Ušiel, chcel spáchať samovraždu, ale na základe sna navštívil príbuznú, ktorá v ťažkých podmienkach viedla usporiadaný a mravný život, hoci si to ani neuvedomovala. Sergej pochopí, že takýto život je práve ten, o ktorý sa usiloval – život pre Boha – ale nedosiahol ho (nazdával sa, že žije pre Boha, ale v skutočnosti žil pre ľudí). Uvedomí si svoj omyl, znovu nájde stratenú vieru, tentoraz už omnoho pevnejšiu, stane sa tulákom, putuje po Rusku až ho jedného dňa pošlú na Sibír, pretože nemal doklady. Na otázku, kto to je, odpovedal, že je "sluha boží"... Hoci novela je svojím rozsahom krátka, výstižne zobrazuje Tolstého chápanie problémov viery, pýchy, žiadostivosti a ľudskej duše vôbec.
Nemôžem mlčať(?)

Novely:

Kozáci
Hadži Murat – o vojne Čečenov proti Rusom zobrazenej v živote jedného Čečena – Hadžiho Murata.

Vojnové diela:

Vpád (?)
Kácanie lesa(?)
Sevastopoľské poviedky

Drámy:

Plody vzdelanosti
Ľudové poviedky(?)
Vláda tmy – toto dielo je ovplyvnené naturalizmom
Živá mŕtvola

Ďalšie diela

Detstvo
Chlapčenstvo
Junošstvo – spolu s Detstvom a Chlapčenstvom tvoria autobiografickú trilógiu. Rozprávanie o malom Nikolajovi, ktorý má veľmi silný vzťah k svojej matke, ale tá umiera. Výchovy Nikolaja a jeho brata sa ujíma teta z Kazane. Z bratov sa stávajú sebci. Nikolajov brat sa rýchlo dostáva na univerzitu, Nikolaj tiež, ale štúdium prerušuje a vzdeláva sa sám.
Françoise – voľný preklad poviedky od Guya de Maupassant
Markérove zápisky(?)
Albert(?)
Statkárske vnútro(?) – s Albertom a Markérovými zápiskami tvoria trilógiu.
Spamätajte sa(?)
Poviedka o Ivanovi Hlupákovi a jeho bratoch(?)
Kráľ Asarchadon(?)
O bratovi Palečkovi(?)
Spoveď (?)- je to súbor traktátov, v ktorých objasňuje svoje myšlienky
Čo máme kedy urobiť(?)
Kráľovstvo Božie v nás(?)
Sevastopoľské poviedky

Opis zápletky alebo rozuzlenia príbehu sa tu končí.

Literatúra o L. N. Tolstom

Lev Tolstoj v spomienkach. Moskva : Progres - Bratislava : Obzor, 1978. 392 s.
HALAŠA, Pavol: Lev Nikolajevič Tolstoj (1828 - 1910) : Personálna bibliografia. Martin : Matica slovenská, 1976. 216 s.
KOLAFA, Štěpán J.: K souhvězdí ruské literatury : D. Makovický u Tolstého, Čechova a Gorkého. Praha : Univerzita Karlova, 1974. 152 s.
PARENIČKA, Pavol: Obrazový fond Leva Nikolajeviča Tolstého v Matici slovenskej v Martine. In: Obrazový archív 1. Martin : Matica slovenská 1989, s. 95 – 100.
ŠKLOVSKIJ, Viktor: Lev Tolstoj. Bratislava : Tatran, 1973. 664 s.
VELEMÍNSKÝ, Karel: L. N. Tolstoj jako pedagog. Praha : Ústřední nakladatelství a knihkupectví učitelstva českoslovanského, 1923. 172 s.
Z ohlasov L. N. Tolstého na Slovensku. In: Slovanské štúdie, IV. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1960. 344 s. + 11 obrázkov.