Matka Tereza

Matka Tereza
Matka Tereza v roku 1988
Biografické údaje
Občianske meno	Agnes Gonxhe Bojaxhiu
Narodenie	26. august 1910 Skopje, Severné Macedónsko
Úmrtie	5. september 1997 (87 rokov) Kalkata, India
Rehoľníčka
Rehoľa	Loretské sestry (IBVM) potom Kongregácia misionárok lásky
Prvé sľuby	24. máj 1931 (20 rokov)
Večné sľuby	24. máj 1937 (26 rokov)
Svätica
V cirkvi	rímskokatolícka
Blahorečenie	19. október 2003 sv. Ján Pavol II. Vatikán
Svätorečenie	4. september 2016 František Vatikán
Atribúty	biele rehoľné rúcho s modrým lemom; ruženec
Sviatok	5. september
Odkazy
Matka Tereza na motherteresa.org
	Matka Tereza (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Matka Tereza (vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu (ˈagnɛs gɔnˈd͡ʒa bɔˈjad͡ʒiu) (* 26. august 1910 Skopje, Severné Macedónsko – † 5. september 1997, Kalkata, India) bola rádová sestra albánskeho pôvodu^[1], zakladateľka rehoľného rádu Kongregácia misionárok lásky a nositeľka Nobelovej ceny za mier. Katolíckou cirkvou je od septembra 2016 uctievaná ako svätá.

Jej matka Drane pochádzala z mesta Gjakovë (v dnešnom Kosove), otec Nikollë bol majiteľom drogérie a zomrel, keď mala Agnes osem (podľa iných zdrojov sedem až desať) rokov. Mala dvoch súrodencov – brata Lazëra a sestru Age. V náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia, štátne gymnázium, či Mariánska kongregácia, ale aj juhoslovanskí jezuiti, hlavne Franjo Jambreković, ktorý jej čítal listy misionárov z Indie už ako dvanásťročnej. Ako osemnásťročná premýšľala o svojej budúcnosti. Zvláštnym spôsobom sa znova stretla s listami, v ktorých boli kázne jezuitských misionárov z Indie. Túžila po misiách, ale nechcela byť rehoľníčkou. Keď premýšľala, ako by sa dostala do Indie, jediné východisko bolo vstúpiť do rehole. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami (IBVM – Institut Beata Virgine Maria) v Írsku, ktoré mali v Bengálsku misijné stanice.

29. novembra 1928 odišla do kláštora Loreto v Rathfarnhame v Dubline; odtiaľ do Indie (1. decembra 1928), kde začala svoj noviciát v Dárdžilingu (Darjeelingu) spolu s juhoslovanskou spolusestrou Máriou Magdalénou. Tam Agnes dostala rehoľný habit a dala si meno Tereza z úcty ku sv. Terézii od Dieťaťa Ježiša (6. január 1929). Po zložení sľubov sa stala učiteľkou zemepisu a dejepisu na St. Mary´s High School v Kalkate. Zároveň študovala, aby dosiahla magisterský titul a stala sa riaditeľkou školy. 24. mája 1931 zložila prvé sľuby a 24. mája 1937 zložila večné sľuby v Dárdžilingu za prítomnosti arcibiskupa Ferdinanda Periera SJ.^[2]

Keď Matka Tereza oslavovala 36 rokov, v Kalkate sa politická situácia zostrila a po menších vzburách medzi hinduistami a moslimami vypukla 16. augusta 1946 posledná, najkrvavejšia z nich. Po krviprelievaní a mučení najchudobnejších Matka Tereza začala uvažovať o svojom živote a pravej ceste. 10. septembra odišla do Darjeelingu na duchovné cvičenia, aby si ujasnila svoje povolanie. Pri odchode sa na stanici v Kalkate ocitla medzi chudobnými a jeden z nich kričal, že je smädný a hladný. Jeho slová jej počas duchovných cvičení rezonovali v ušiach. Keď sa vrátila do Kalkaty, bola rozhodnutá zmeniť svoj život.

V januári 1948 požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach; o mesiac neskôr si vyžiadala povolenie z Ríma. 18. augusta 1948 odišla z rehole Loretániek a obliekla si biele sárí s belasým okrajom a krížom na ramene. Odišla na tri mesiace do Patny k lekárskym misionárkam na ošetrovateľský kurz. V decembri sa vrátila do Kalkaty a bývala u malých chudobných sestier. 21. decembra 1948 otvorila prvú školu v chudobnej štvrti Moti Jheel.

7. októbra 1950 bola schválená nová Kongregácia misionárok lásky (rehoľná skratka MC; ľudovo: sestry Matky Terezy) so sídlom v Kalkate. Pridala si k rehoľným sľubom (chudoba, čistota, poslušnosť) ešte štvrtý sľub: poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najchudobnejším z chudobných. 1. februára 1965 sa sestry stali rehoľnou spoločnosťou s pápežskými právami. V roku 1976 založila Matka Tereza na žiadosť amerických biskupov kontemplatívnu vetvu rehole Sestry Slova.

Potraty označila za „najväčšieho ničiteľa mieru súčasnosti“ a prehlásila: „ak je matka schopná a ochotná zabiť vlastné dieťa, čo bráni tomu, aby som zabil ja teba a ty mňa? Medzi tým nie je žiadny rozdiel.“^[3]

V roku 1997 sa zo zdravotných dôvodov vzdala misie a na jej miesto nastúpila sestra Nirmala MC. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov. Jej telo ležalo v chráme sv. Tomáša celý týždeň pod sklom, zahalené štátnou indickou vlajkou. Indická vláda Matku Terezu poctila štátnym pohrebom rovnako ako aj Mahatma Gándhího.

Od roku 2001 je po nej pomenované medzinárodné letisko v Tirane.

Matka Tereza navštívila Čadcu 14. mája 1990, aby otvorila prvý dom Misionárok lásky pre chudobných na Slovensku so štyrmi sestrami. Pri tejto príležitosti ju sprevádzal nitriansky biskup Ján Chryzostom kardinál Korec a biskup Pavol Hnilica.^[4]

Dňa 19. októbra 2003 bola pápežom sv. Jánom Pavlom II. vyhlásená za blahoslavenú.

Pápež František 17. septembra 2015 potvrdil druhý zázrak na príhovor Matky Terezy, a to uzdravenia zo smrteľnej choroby mozgu.^[5] 15. marca 2016 Svätá stolica oznámila, že jej kanonizácia bude 4. septembra 2016.^[6] Dňa 4. septembra 2016 bola pápežom Františkom vyhlásená za svätú na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.

Liturgická spomienka na sv. Matku Terezu je 5. septembra.

Matka Tereza ošetrovala len chorých a nikdy nikoho nenútila ku konverzii. V Kalkate založila niekoľko domov na pomoc chudobným, dnes majú sestry niekoľko domov (nie sú tu všetky):

• Mather house – noviciát (dom, kde je pochovaná Matka Tereza)
• Shanti Nagar – dom pre malomocných
• Prem Nivas – dom pre chorých na lepru (tu pracujú bratia misionári Lásky)

Dobrovoľníci môžu pracovať len v týchto domoch:

• Nirmal Hriday – dom pre umierajúcich (22. august 1952) – ľudovo Kalighate
• Shishu Bhavan – dom pre deti (31. júl 1950)
• Prem Dan – dom pre dlhodobo chorých
• Daya Dan – dom pre postihnutých
• Hydra Nimal – chorí na tuberkulózu
• Baraipur – chorí na tuberkulózu

Matka Tereza získala niekoľko cien. K týmto cenám povedala toto: Ceny nie sú pre mňa, ale pre mojich ľudí. Sú pre ľudí, ktorých si konečne niekto všimol. (reportér Desmond Doig o Matke Terézii)

• 1948 – indické občianstvo
• 1962 – medaila Padmašrí – indický lotosový rad (získala ho ako prvá osoba nenarodená v Indii)
• 1962 – Magsaysayova cena – za medzinárodné porozumenie (založené na počesť zosnulého prezidenta Filipín)
• 1964 – cena Pavla VI. – daroval jej limuzínu Ford Lincoln (rok výroby 1964) ako jedinečný kus – dar amerického ľudu Pavlovi VI; priamy predaj by priniesol úžitok 7 500 libier, no sestry získali od vlády dovolenie vypísať lotériu na pápežovo auto a konečný zisk z lotérie bol 37 500 libier
• 1969 – Néhrúova cena
• 1971 – cena mieru Jána XXIII.
• 1971 – vyznamenanie Milosrdný Samaritán v Bostone
• 1971-10-16 – čestný doktorát humanitných vied vo Washingtone
• 1972 – cena Džavahárlála Néhrúa za medzinárodné porozumenie za rok 1969
• 1973 – Templetonova cena za podporovanie náboženstva od princa Filipa v Londýne
• 1974 – vyznamenanie Mater et Magistra Tretieho rádu sv. Františka z Assisi
• 1977-06-10 – čestný doktorát univerzity v Cambridge
• 1979 – Nobelova cena za mier - peniaze, ktoré získala za vyznamenanie, investovala do nových domov pre umierajúcich, narkomanov a deti
• 1996 – honorárne občianstvo USA

• Bronzové súsošie Matky Terezy a Jána Pavla II. v Staškove od akademického sochára Vojtecha Pohanku a dokončeného jeho synom Petrom.^[4][7] Odhalil ho žilinský biskup Tomáš Galis.^[7]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Matka Tereza
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Matka Tereza

• Oficiálna stránka Centra Matky Terezy