Mikuláš V. (lat. Nicolaus Quintus), vl. menom Pietro Rainalducci (* 3. štvrtina 13. storočia, Corvaro - † 16. október 1333, Avignon) bol františkánsky mních a protipápež Jána XXII. (od 12. mája 1328 do 25. júla 1330). Do pápežských dejín sa zapísal ako obeť mocenskej politiky rímskonemeckého kráľa Ľudovíta IV. Bavorského.
Životopis
Biografické údaje o ňom sú veľmi skromné. História ho uvádza najmä v súvislosti s jeho verejným účinkovaním.
Pochádzal z chudobnej rodiny z mesta Borgorose (jeho miestnej časti Corvaro), ležiaceho vo východnej často dnešného regiónu Lazio. Pôvodne bol obyčajným človekom; v roku 1305 sa oženil. Po piatich rokoch však manželku opustil a vstúpil do františkánskej rehole. Niekoľko ďalších rokov žil v kláštore Santa Maria Aracoeli v Ríme.
Vcelku nenápadný a bezvýznamný rehoľník sa na výslnie dostal ako obeť sporu kráľa Ľudovíta IV. Bavorského s pápežom Jánom XXII. Spor pramenil v neochote pápeža rozhodnúť o novom ríšskom panovníkovi. Obaja kandidáti - Ľudovít IV. i rakúsky vojvoda Fridrich I. Habsburský - sa na pápeža obrátili so žiadosťou o rozhodnutie. Ján XXII. apeláciu prijal, no nevyniesol žiaden rozsudok, a to ani vtedy, keď Ľudovít Bavorský získal v Nemecku prevahu. Ľudovít IV. to považoval za porušenie svojich práv a rozhodol sa ich presadiť silou. Na čele vojska tiahol do Talianska, kde sa v Ríme dal korunovať za rímskonemeckého cisára. Súčasne sa rozhodol zosadiť Jána XXII., sídliaceho v tom čase v Avignone. 12. mája 1328 dal kolégiom vybraných rímskych duchovných zvoliť za protipápeža Pietra Rainalducciho, ktorého o tri dni neskôr sám korunoval. Pietro Rainalducci prijal meno Mikuláš V.
Po svojej intronizácii vymenoval deviatich kardinálov a viacero biskupov, vybratých predovšetkým z radov rehoľníkov a odporcov pápeža Jána XXII. Spočiatku sa tešil relatívne širokej podpore, najmä z miest, v ktorých mala prevahu nemecká strana, a ktoré odmietali politiku Jána XXII. Svojich priaznivcov mal aj medzi prelátmi, ktorí sa už skôr dostali do sporov s pápežom.
Ľudovít IV. však o necelé tri mesiace opustil Rím a Mikuláš V., ktorého popularita medzitým prudko klesala, odišiel s ním. Niekoľko mesiacov strávil na cestách. 3. januára nasledujúceho roku sa v Pise pripojil k cisárovi. V úsilí vyvolať pred svetom dojem právoplatnosti svojho úradu, zorganizoval vo februári akt zosadenia pápeža Jána XXII. Slamená, do pápežských šiat odená figúra, predstavujúca Jána XXII., bola degradovaná na svetskú osobnosť. Jánovou odpoveďou bola Mikulášova exkomunikácia.
V apríli 1329 však Mikuláš V. prerušil so svojím ochrancom styky. Z pápežského úradu sa stiahol. Ján XXII. požadoval aby sa Mikuláš úradu aj verejne zriekol. Po prísľube odpustenia a doživotnej penzie sa Mikuláš V., teraz už opäť ako Pietro z Corvara, prostý rehoľník, dostavil 24. augusta 1329 do Avignonu, kde sa pred Jánom XXII. kajúcne prehlásil schizmatickým pápežom. Ján XXII. mu odpustil, no nedovolil mu opustiť Avignon. Pietro tu prežil ešte nasledujúce tri roky, zavretý v pápežskej rezidencii. 16. októbra 1333 tu aj zomrel.
Zdroje
- R. Říčan, A. Molnár, 12 století církevních dějin, Kalich, Praha, 1989
- MIKULÁŠ (V.). In: KELLY, J. N. D. Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila; ilustrácie Monika Čulenová. Vyd. 1. Bratislava : Roal, 1994. 288 s. ISBN 80-88706-00-9. S. 174 – 175.
- J. Kadlec, Dějiny katolické církve, Univerzita Palackého, Olomouc, 1993, ISBN 80-7067-285-4
