Mrkva obyčajná (lat. Daucus carota) je rastlina z čeľade mrkvovité/zelerovité (Apiaceae/Daucaceae).
Systematika
Druh mrkva obyčajná (Daucus carota) sa delí na:[2][3][4]
- viaceré divé poddruhy - ich počet je sporný, v starších textoch sa niekedy uvádza len 1 divý poddruh, ktorý sa volá mrkva obyčajná pravá (lat. Daucus carota subsp. silvestris [alebo subsp. carota]);
- a jeden pestovaný poddruh, ktorý sa volá mrkva obyčajná siata alebo mrkva siata alebo karotka (lat. Daucus carota subsp. sativus)
U niektorých autorov je namiesto vyššie spomínaného poddruhu mrkva obyčajná pravá samostatný druh mrkva obyčajná (Daucus carota) v užšom zmysle a namiesto vyššie spomínaného poddruhu mrkva obyčajná siata samostatný druh mrkva siata (Daucus sativa).
Charakteristika mrkvy siatej
Pestovateľské delenie
Z pestovateľského (nie taxonomického) hľadiska sa mrkva siata delí na dve skupiny:
- mrkva - skupina neskorých skladovateľných kultivarov mrkvy obyčajnej siatej s polodlhými až dlhými koreňmi
- karotka - skupina kultivarov mrkvy siatej s tupo zakončeným valcovitým, mierne kónickým alebo guľovitým (najmä červeným) koreňom (takéto mrkvy patria medzi skoršie kultivary a obsahujú viac karotenoidov), resp. podľa trochu inej definície (akákoľvek) raná odroda mrkvy siatej
Výskyt
Pestuje sa po celom svete, pôvodne najmä v Európe a Severnej Amerike.
Význam
Mrkva siata sa pestuje ako poľnohospodárska kultúrna plodina – koreňová zelenina.
Opis
Je to dvojročná kultúrna rastlina, väčšinou má oranžový koreň, viackrát perovito zložený, silne strihanými listami a príjemnou vôňou. V druhom roku rastlina vyháňa hranatú, rozkonárenú stonku, ktorá je striedavo obrastená strihanými listami a ukončená zloženým okolíkom bielych kvetov.
Koreň má kužeľovitý tvar, ktorý býva pokrútený. Má hladký, zemitý povrch. Najrozšírenejšia farba je oranžová. Po celom svete môžeme naraziť aj na žltú, čiernu, bielu, krvavočervenú či dokonca ružovú. Ak mrkvu napadne choroba, niektoré jej časti sú posiate čiernymi fľakmi.
Vitamíny a látky
Mrkva obyčajná je bohatá na karotén a betakarotén. Ďalej obsahuje vitamíny B, C, E, H, kyselinu listovú, pantoténovú, kremičitú, pektínové látky a silice a z dôležitých stopových prvkov najmä, draslík, sodík, vápnik, horčík, fosfor, síru, mangán, železo, meď a zinok.
Na rozdiel od iných druhov zeleniny je uprednostňovaná varená forma, ktorá zabezpečuje účinnejšie vstrebávanie karoténov do celého ľudského tela, ako surová forma.
Referencie
Iné projekty
