Jadro pohltí neutrón, pričom sa premení na ťažší, ale nestabilný izotop uránu, ktorý sa β premenou premení na . Prvýkrát sa podarilo izolovať makroskopické množstvo neptúnia v roku 1944 L. B. Magnusonovi a T. J. La Champelovi. Neptúnium dostalo meno podľa poslednej planéty slnečnej sústavy, Neptúna. Ide o umelý rádioaktívnykov striebornej farby.
Prvé pokusy na prípravu jeho izotopov boli vykonané skôr, už v polovici 30. rokov 20. storočia. Navrhnutá metóda využívala fakt, že zachytením neutrónov často vzniká beta-aktívny izotop a následne ťažší prvok.
Referencie
↑MCMILLAN, Edwin; ABELSON, Philip Hauge. Radioactive Element 93. Physical Review, 1940-06-15, roč. 57, čís. 12, s. 1185–1186. Dostupné online [cit. 2023-10-01]. DOI: 10.1103/PhysRev.57.1185.2.