Boiótia (gr. Βοιωτία; po slovensky historicky aj Bojócia alebo Bojótia; po latinsky Boetia), resp. v súčasnoti Viotia (novogrécka výslovnosť: Viotia) je krajská jednotka v Grécku a historické územie v starovekom Grécku medzi Atikou a Megaridou na juhu (hranice tvorilo pohorie Kithairón (lat. Cithaeron)), Korintským zálivom na juhozápade, Fokidou na západe, opuntskou Lokridou na severe a Eurípom na východe. Nachádza sa tu veľké jazero Limni Kopaidas a pohoria Parnasos a Elikonas. Žije tu približne 140 000 obyvateľov.
Dejiny
Boiótsky pohár (kantharos) – 450 – 425 pred Kr..
Starovek
Podľa gréckej mytológie vládol v Tébach kráľ Deukalión, ktorý bol otcom slávneho Helléna, zakladateľa gréckeho (helénskeho) národa. V skutočnosti však prišli Gréci do Boiótie niekedy v 3. tisícročí pred Kr. Bol to grécky kmeň Achájcov. Achájci sa tu pomiešali s pôvodným obyvateľstvom Boiótie, Pelasgami a udržali sa tu aj po páde ich mykénskej kultúry. V 8 stor. pred Kr. sa tu vytvára tradičná grécka antická kultúra, neskôr mestské štáty (poleis). Na juhu od Boiótie, v Atike boli usadení Iónski Gréci. Boiótia bola krajom kultúry a tiež jednou z gréckych základní, pre kolonizáciu okolitého stredomoria. Najznámejšie mesto boli Téby, iné slávne antické mestá boli Cheronia, Orchomenos, Thespie, Parnasos či Plataje. V r. 479 pred Kr. tadeto prechádzal slávny spartský kráľ Leonidas a pri Termopylskom priesmyku statočne padol proti perzskej presile. Gréci pri Plataiách úplne zničili perzskú flotilu. V Bojótií sa hovorilo achájskym dialektom starogréčtiny. V čase Aténsko-spartskej vojny bola Boiótia na strane Sparťanov. V ďalšej gréckej občianskej vojne porazil macedónsky kráľ Filippos a jeho syn Alexander Veľký v r. 338 pred Kr. južné grécke štáty pri Chaironei, a tak sa Boiótia stáva súčasťou zjednoteného Grécka pod vládou štátu Macedónia. Potom Alexander zničil neďaleké mesto Téby, lebo tu povstali proti dominancii Macedónie nad ostatným Gréckom. Po Alexandrovej smrti patrila Boiótia do Aitólskeho spolku nezávislých gréckych štátov. Po Rímsko-macedónskej vojne sa však celé Grécko (okrem Atén a Sparty) dostáva do Rímskeho impéria a tu ostáva až do r. 395 po Kr.
Boiótia, ako kraj Rímskeho svetového impéria zohral dôležitú úlohu, keď tu rímsky generál a neskorší diktátor Lucius Cornelius Sulla porazil vojská gréckeho pontského kráľa Mithridata tiež pri Chaironei, ktorý chcel ovládnuť Grécko. V r. 48 pred Kr. tu Gaius Iulius Caesar v bitke pri Chaironei porazil svojho oponenta Gnaea Pompeia, a tak sa stal diktátorom.
Boiótia patrila pod správu senátnej provincie Achaia. Kraj sa tešil veľkej sláve a rozmachu vďaka svojej starodávnej histórií. V tomto období niektorí Gréci prestúpili na kresťanstvo. Pokoj skončil až v 3. stor., kedy Rímska ríša prežívala veľkú krízu. Vtedy sa cez Boiótiu prehnali germánske kmene Gótov, ktorí prešli cez nikým nechránené Termopyly, porazili slabý odpor miestnych obyvateľov a vyplienili aj Boiótiu, zničili mesto Téby.
Potom nastal pokoj do 4 stor., kedy kraj vydrancovali Vizigóti pod vedením Alaricha. V 4 stor. už bola väčšina Grékov kresťania. Delfskú veštiareň zatvoril cisár Theodosius.
Stredovek
Po r. 395 sa celé Grécko dostáva do Východorímskej (gréckej Byzantskej ríše). V 5. stor. sa cez Boiótiu prehnali armády občianskych vojen v Rímskej ríši. Potom nastal pokoj až do polovice 6. stor. V tomto období sa v Grécku usadzujú Slovania, ktorý však Boiótiu zasiahli iba okrajovo a nedonútili miestnych Grékov k úteku. Grécka vláda sa tu obnovila až v 8. stor. a Boiótia patrila do územného celku thémy Hellas. Najdôležitejším mestom tu boli Téby, sídlo biskupa. Téby boli významným obchodným mestom, kde sa sústreďovalo väčšina obyvateľov Boiótie. Význam začínalo mať i susedné mesto Livadia.
V roku 1204 dobyli Konštantínopol križiaci a tak sa územie Boiótie dostáva do európskeho Latinského cisárstva. Vtedy sa v Boiótií usadzujú albanofónne kmene Arvanitov, ktoré sem prišli z dnešného južného Albánska. Na rozdiel od Atiky však boli Gréci v Boiótií vo väčšine oproti Arvanitom. Arvaniti sa usadili na vidieku, ktorý bol fakticky neosídlený, keďže Gréci sa sústredili vo väčších osadách a mestách ako Téby, Livadia, Aspra spitia (staroveká Antikyra), Arachova a Petromagula (staroveký Orchomenos). Arvaniti teda na vidieku založili mnohé dediny, medzi nimi napr. dedina Mavromati, ktorú založil známy Arvanít Gjerg Mavromatis (v preklade z gréčtiny Juraj Čiernooký), či dedinka Kukura, ktorú založil vodca fary (kmeňa) Kukuras. Tieto dediny existujú dodnes. Gréci však boli vo väčšine, keďže obývali mestá a Arvanitov na vidieku nebolo veľa. Na severe Boiótie sa však Arvaniti neusadili a tak tu dodnes existujú aj dediny obývané gréckohovoriacimi obyvateľmi.
Aj po znovuzaložení Byzancie v roku 1267 bola Boiótia súčasťou európskeho štátu Athina (Atény).
Turecká nadvláda
Po r. 1481 však južné Grécko dobyli Turci. Téby ostali sídlo biskupa naďalej. V tureckej dobe sa miestne vidiecke obyvateľstvo živilo jednoduchým pastierskym životom, naopak Téby si udržali svoj obchodný význam a boli tu najvýznamnejšie bazáre v Grécku. Koncom 18. stor. sa v okolí Kopaidského jazera usadili grécki pastieri z Evrytáni, Sarakatsáni. Po Gréckej vojne za nezávislosť proti Turkom sa územie Boiótie v r. 1831 stalo definitívne súčasťou gréckeho štátu. V tejto vojne grécky generál Odyseas Androutsos porazil turecké vojská pri Chaironeii.
V roku 1923, po výmene obyvateľov medzi Gréckom a Tureckom, sa v Boiótií usadili tisícky Maloázijských Grékov, vďaka ktorým sa nakoniec gréčtina stala väčšinovým jazykom kraja.
Moderná Boiótia a kultúra
Dnes sa význam Boiótie opäť navrátil, vďaka početným starogréckym pamiatkam, ktoré lákajú turistov. Boiótia má dva jazyky, väčšina obyvateľov hovorí novogrécky, obyvatelia na juhu však rozprávajú albánskym jazykom Arvanitov. Arvaniti sú sústredení v združení dedín známych ako Dervenochoria. Najvýznamnejšie moderné mestá sú tu Livadia na severe, ktorá je hlavným mestom kraja, ďalej Thiva (Théby), Arachova, Antikyra, Cheronia (Chaironeia), Akrefnia či Dervenochoria. Téby si dodnes uchovali svoj obchodný charakter, sú známe ako mesto trhovísk.
Veľmi známa je aj tradičná grécka dedina Arachova, kde sa každoročne konajú slávnosti Svátého Juraja, Ajiorjitika. Tieto slávnosti sú známe v celom Grécku. Počas slávností sa spievajú tradičné piesne, ktoré sú v klasickom štýle kraja Rumélia. Tradičnými ľudovými nástrojmi sú dychové: klarina (klarinet), zurna a flojera. Ľudový kroj z Boiótie je rovnaký, ako majú aj iné kraje pevninského Grécka. Muži nosia tradičnú suknicu fustanella. Najznámejšou ľudovou piesňou je Na imun stin Arachova, na do to panijiri-Keby som bol v Arachove a videl by som zábavu.
