Messinia (gr.Μεσσηνία – Messinia) je jedna zo šiestich regionálnych jednotiek kraja Peloponéz v juhozápadnom Grécku. Do územnej reformy v roku 2010 bola prefektúrou a zhruba zodpovedá historickej krajine Messénie, o ktorej sa zmienil takmer pred tromi tisíckami rokov Homér v Iliade.[1] Na ploche 2 991 km2 žije takmer 160 tisíc obyvateľov a hlavným aj najväčším mestom je Kalamata.
Geografia
Jadro Messinie tvorí povodie rieky Pamisos, ktorá na juhu ústi do Messinského zálivu. Údolie tejto rieky je veľmi úrodná krajina, kde sa pestujú citróny, pomaranče, mandle, figy a olivy. Na severe ju ohraničuje pohorie Nomian (1570 m), na západe pohorie Kyparissia (950 m) a na východe pohorie Taygetos, ktoré sú rozvodím povodia rieky Evrotas v susednej Lakónii. Pri jej juhozápadnom pobreží ležia ostrovy Inousses. Messinia má síce veľmi dlhé pobrežie, nie je na ňom ale žiadny prirodzený prístav (s výnimkou mesta Pylos), takže v gréckej histórii nezohrala veľmi významnú rolu. Je to ale bohatá a úrodná poľnohospodárska krajina s dostatkom vlahy, čo je na Peloponéze výnimočné.
Administratívne delenie
Obce (dimi) v Messinii od roku 2010
Až do roku 1997 sa Messinia delila na štyri provincie s hlavnými mestami Kalamata, Messini, Pylos a Kyparissia. Predchádzajúcich 280 obcí bolo vtedy združených do 31 a roku 2010 do šiestich veľkých samosprávnych "obcí" (gr. dimi), ktoré sa veľkosťou blížia niekdajším provinciám:
