Jakovlev Jak-1

	Jak-1
	; Jakovlev Jak-1
Typ	stíhacie lietadlo
Výrobca	Saratovský letecký závod č. 292; Chimkovský letecký závod č. 301
Konštruktér	A. S. Jakovlev
Prvý let	13. januára 1940
Zavedený	1941
Vyradený	~1945
Charakter	vyradený
Hlavný používateľ	Sovietske vzdušné sily
Výroba	1940 – 1944
Vyrobených	~8 734
Varianty	Jakovlev Jak-3; Jakovlev Jak-7; Jakovlev Jak-9; Jakovlev Jak-15
	Letecký portál

Jakovlev Jak-1 (rus. Яковлев Як-1) bolo sovietske stíhacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny. Pôvodne vychádzalo z prototypu I-26, od neho odvodené typy boli najpočetnejšie stíhacie stroje sovietskeho letectva.

Vznik a vývoj

V januári 1940 dostali sovietske konštrukčné kancelárie od zodpovedných kruhov pokyn vypracovať prototypy nových stíhacích lietadiel, ktoré mali nahradiť zastarávajúce I-16 a I-153. Podľa zadaných špecifikácií malo ísť o moderné jednoplošníky s uzavretou kabínou a zaťahovacím podvozkom, poháňané motormi Klimov M-105P. Sovietske letectvo k tomuto kroku pristúpilo v porovnaní so západoeurópskymi krajinami pomerne neskoro, za čo sovietske letectvo draho zaplatilo v období napadnutia krajiny nacistickým Nemeckom v lete 1941.^[1] V januári 1940 vzlietol prvý z dokončených prototypov I-26. Stroj mal na rozdiel od I-22, z konštrukčnej kancelárie Lavočkin, kovovú kostru trupu a drevené krídla. Po vyladení nedostatkov zistených počas skúšobnej prevádzky bol I-26 odporučený na sériovú výrobu, a to už mesiac po zalietaní prototypu. Tá sa začala koncom roku 1940, no do napadnutia krajiny nacistickým Nemeckom nebolo k dispozícii ešte dostatok strojov a prakticky žiadni vojenskí letci, ktorí by zvládali ich pilotáž.^[2] Problémy tiež spočiatku pôsobili nedostatky vo výrobe, ktoré sa však časom odstránili. Do plánov stroja bolo do roku 1941 vnesených až 8000 zmien. Ďalšie tisíce zmien boli pridané v nasledujúcich rokoch. Výrobu, ktorá bola súrená na podnet samotného Stalina, spomalil najprv nedostatok potrebných surovín či súčiastok ako boli palubné zbrane, v dôsledku sťahovania priemyslu ako aj straty mnohých rudných a banských oblastí na západe ZSSR. Typickou chybou bola vysoká tolerancia nepresnosti pri výrobe, ktorá spôsobovala, že každý stroj mal svoje nezameniteľné vlastnosti, čo neraz znamenalo rôzne dlhú ľavú a pravú podvozkovú nohu, či súčiastky, ktoré pre nepresnosť pri výrobe nepasovali na iné stroje rovnakého typu. Ranou pre výrobu bol nálet na fabriku č. 292, v ktorej sa vyrábali Jaky-1 23. júna 1943. Zaujímavé však bolo, že výroba sa po týždni rozbehla i napriek tomu, že továreň bola prakticky zrovnaná so zemou.

Bojové nasadenie

V období napadnutia ZSSR 22. júna 1941 bolo k dispozícii 425 lietadiel Jak-1. Lenže pre ani jeden z nich neboli k dispozícii vycvičení frontoví piloti. Mnohé zo strojov mali rôzne poruchy, s ktorými sa neskúsené pozemné obsluhy nevedeli vysporiadať. Prvé verzie s motormi M-105 trpeli podobne ako ostatné motory s karburátorom na krátkodobý výpadok prísunu paliva pri zápornom preťažení. To však nič nemení na fakte, že Jaky-1 sa čoskoro na fronte osvedčili a boli na rozdiel od svojich súčasníkov ako MiG-3 a LaGG-3 veľmi obľúbené medzi posádkami. Na Jakoch-1 lietali okrem mnohých iných aj príslušníčky legendárneho ženského 586. stíhacieho leteckého pluku, do ktorého patrili i dve najúspešnejšie ženské stíhacie pilotky, Lidija Vladimirovna Litviaková, ktorá sa stala jediným ženským leteckým esom, a Jekaterina Vasilievna Budanovová. Lietadlá Jak-1 si vybrali spomedzi mnohých iných za svoje aj francúzski letci Stíhacieho pluku Normandie-Niémen a aj poľskí letci.

Verzie

Jaky-1 boli počas vojny postupne modernizované. Dvomi najvýznamnejšími verziami okrem štandardného Jaku-1 bol Jak-1B vyrábaný od októbra 1942 (4 188 vyrobených kusov), so zníženým trupom za kabínou, bublinovým krytom kabíny, jedným guľometom UBS namiesto dvoch ŠKAS, elektrickou a pneumatickou spúšťou namiesto pôvodnej mechanickej, riadiacou pákou inšpirovanou Messerschmittom Bf 109, novým optickým zameriavačom, vylepšeným chladením, motorom Klimov M-105PF s lepšími vlastnosťami v malých výškach. Jak-1M bol v podstate iba prototyp Jaku-3 s menšou plochou krídel, prepracovaným chladičom, zníženou hmotnosťou a lepším motorom.

I-26-I – prvý prototyp, zničený pri havárii dňa 27. apríla 1940 pri svojom 43. lete.
I-26-II – druhý prototyp s početnými zmenami v porovnaní s prvým prototypom, prešiel štátnymi skúškami.
I-26-III – tretí prototyp, konečná podoba.
Jak-1 – stíhacia verzia, prvé výrobné série, odstraňovanie nedostatkov.
Jak-1 (útočný) – neoficiálne označenie verzie s namontovanými závesníkmi pre neriadené rakety RS-82.
Jak-1 (zimný) – neoficiálne označenie verzie so zaťahovacím lyžovým podvozkom.
Jak-1 (odľahčený) – neoficiálne označenie odľahčenej verzie pre potreby protivzdušnej obrany.
Jak-1B (M-105PA) – prvá séria novej verzie poháňaná pôvodným motorom.
Jak-1B (VK-105PF) – verzia s motorom VK-105PF charakteristická zvýšenými výkonmi.
Jak-1 (M-106P) – overovacia séria poháňaná motorom M-106P, lietadlá mali problémy s chladením.
Jak-1M – vyrobené boli iba dva prototypy, lietadlá mali nové krídlo, motor VK-105PF-2, prehrievanie motora bolo odstránené. Jak-1M bol po úpravách vyrábaný ako Jak-3.

Používatelia

Francúzsko

Vzdušné sily slobodného Francúzska
- Stíhací pluk Normandie-Niémen

Juhoslávia

Juhoslovanské vojenské letectvo používalo v rokoch 1944 – 1950 celkovo 103 lietadiel.
- 111. stíhací letecký pluk (1944–1948)
- 113. stíhací letecký pluk (1944–1948)
- 112. stíhací letecký pluk (1944–1945)
- 2. cvičný letecký pluk (1946–1948)
- 101. stíhací-cvičný letecký pluk (1948–1950)
- 104. cvičný letecký pluk (1948–1950)

Poľsko

Letectvo Poľskej armády
- 1. stíhací letecký pluk „Varšava“

Sovietsky zväz

Vojenské vzdušné sily Robotnícko-roľníckej Červenej armády (VVS RKKA)

Špecifikácie

Technický popis

Jak-1 bol jednomiestny jednomotorový samonosný dolnoplošník. Krídla aj chvostové plochy väčšiny sériových strojov mali drevenú kostru a preglejkový poťah. Neskoršie verzie, vyrábané po roku 1942, mali kostru celokovovú. Pohyblivé chvostové plochy boli potiahnuté plátnom. Kostra trupu bola oceľová, krycie plechy boli duralové, zvyšok trupu bol krytý plátnom. Radový motor poháňal trojlistovú nastaviteľnú vrtuľu. Podvozok bol zaťahovací, hlavné podvozkové nohy sa sklápali do krídel, smerom k trupu, zadné koleso sa zaťahovalo do trupu.

Technické údaje

Parameter / Verzie	Jak-1	Jak-1	Jak-1B	Jak-1M	Jak-1 M-105PF	Jak-1 M-106P
Posádka	jeden
Prvý let	1940	1941	1942	1943	1942	1942
Rozmery
Dĺžka (m)	8,48			8,60	8,48
Rozpätie krídel (m)	10,00			9,20	10,00
Nosná plocha (m²)	17,15			14,85	17,15
Hmotnosti
Hmotnosť prázdneho lietadla (kg)	2 445	2 490	2 394	2 133	2 412	2 427
Normálna vzletová hmotnosť (kg)	2 950	2 995	2 883	2 655	2 917	2 927
Pohonná jednotka
Typ motora	M-105PA	M-105PA	M-105PF	M-105PF	M-105PF	M-106-1sk
Výkon motora (k)	1 020		1 210			1 250
Výkon motora pri vzlete (k)	1 100		1 210			1 350
Výkony
Maximálna rýchlosť pri zemi (km/h)	472	437	531	545	510	535
Maximálna rýchlosť vo výške (km/h)	569	528	592	632	571	610
Praktický dolet (km)	650	760	700	585	650	650
Maximálna rýchlosť stúpania (m/min)	877	806	926	1 220	833	893
Praktický dostup (m)	10 000	9 500	10 050	10 700	10 000	9 900
Výzbroj
Kanóny a guľomety	1× kanón ŠVAK kalibru 20 mm 2× guľomet ŠKAS kalibru 7,62 mm		1× kanón ŠVAK kalibru 20 mm 1× guľomet UBS kalibru 12,7 mm

Referencie

↑ Zbyněk Válka - Stíhací letadla 1939/45 Itálie, Francie, SSR, Česko-Slovensko, Polsko, Holandsko, Švédsko, Austrálie ISBN 80-7198-396-9, Votobia, Praha, s. 64 - 66
↑ Václav Němeček: Vojenská letadla 3. letadla druhé světové války, Naše vojsko, Praha, 1992, ISBN 80-206-0117-1, s. 28