Mozambik

Mozambická republika
Vlajka Znak
Národné motto: žiadne
Štátna hymna: Pátria Amada (Milovaná vlasť)
Miestny názov
• dlhý	República de Moçambique
• krátky	Moçambique
Hlavné mesto	Maputo 25°57′ j.š. 32°35′ v.d.
Najväčšie mesto	Maputo
Úradné jazyky	portugalčina
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády	republika Filipe Nyusi Adriano Maleiane
Vznik	25. jún 1975
Susedia	Tanzánia, Malawi, Zambia, Zimbabwe, Južná Afrika, Svazijsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	801 590 km² (35.)   17 500 km² (2,2 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2020)  • sčítanie (2017)  • hustota (2020)	30 066 648 (48.) 27 909 798 28,7/km² (178.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2019 41 473 mil. $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu|]].) 1 331 $ (156.)
Index ľudského rozvoja (2019)	0,456 (181.) – nízky
Mena	metical (MZM)
Časové pásmo  • Letný čas	CAT (UTC+2) bez zmeny (UTC+2)
Medzinárodný kód	MOZ / MZ
Medzinárodná poznávacia značka	MOC
Internetová doména	.mz
Smerové telefónne číslo	+258

Súradnice: 19°J 35°V / 19°J 35°V / -19; 35

Mozambik, dlhý tvar Mozambická republika, je štát v Afrike. Je členom Juhoafrického rozvojového spoločenstva.

Hlavné mesto Maputo má približne 1 088 449 obyvateľov.

Mozambik patrí k najchudobnejším štátom sveta. Podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa na svete je na 187. mieste.^[1] Hospodárstvo krajiny je zamerané na poľnohospodárstvo a ťažbu surovín. Hlavnými exportnými partnermi sú Južná Afrika, India, Holandsko, Čína, Spojené kráľovstvo, Zimbabwe, Singapur, Španielsko a Taliansko. 41 % exportu tvorí vývoz minerálnych palív a olejov.^[2] Väčšina poľnohospodárstva je vo vlastníctve štátu. Vyvážajú sa kokosové orechy, bavlna, čaj a cukor. Štát získal nezávislosť v roku 1975 od Portugalska. Po nezávislosti nastala občianska vojna, ktorá trvala desiatky rokov. Vytvorili sa 2 hlavné frakcie Renamo a Frelimo.

Severocentrálne provincie Zambezia a Nampula sú najľudnatejšie, žije tam 45 % populácie. Macua, cca. 4 milióny, sú dominantnou skupinou na severe krajiny; Sena a Shona (väčšinou Ndau) sú v údolí rieky Zambezi a Shangaan (Tsonga) dominujú v južnom Mozambiku. Ostatné skupiny sú Makonde, Yao, Swahili, Tonga, Chopi, a Nguni (vrátane Zulu). Bantuovia tvoria 97,8 % obyvateľstva, zvyšok sú bieli Afričania (väčšinou portugalského pôvodu), Euro-afričania (mesticos, miešanci Bantu a portugalského pôvodu) a Indovia. Približne 45000 obyvateľov je indického pôvodu.

Počas nadvlády Portugalska nad Mozambikom žilo veľké množstvo obyvateľov portugalského pôvodu takmer vo všetkých oblastiach krajiny. Mozambičanov s portugalskou krvou bolo okolo 360 000. Mnoho z nich región opustilo po získaní nezávislosti od Portugalska v roku 1975. Existujú rôzne odhady početnosti čínskej komunity v Mozambiku, rôznia sa od 7 000 do 12 000. Najväčším mestom je hlavné mesto Maputo.

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Portugalsko sa po druhej svetovej vojne nezbavilo svojich kolónií tak rýchlo ako to urobili ostatné krajiny v Európe. Salazarov režim sa snažil držať svoje kolónie. Konflikt v Mozambiku proti Portugalsku prebiehal od roku 1964 až do 1975, ten sa rozšíril aj v susedných krajinách, kde malo Portugalsko vplyv. Povstalci mali podporu komunistických krajín z Ázie, najmä Číny a Sovietskeho Zväzu. Portugalsko malo prevahu nad povstalcami, ale udalosti a politika v Portugalsku pomohli revolučnému hnutiu Frelimo zvíťaziť. V roku 1974 prebehla v Portugalsku Karafiátová revolúcia a nastolili pluralitnú demokraciu. V Mozambiku sa ujalo moci hnutie Frelimo. Frelimo bolo založené v roku 1962 a na čele s E. CH. Mondlanom. Malo široké sympatie medzi krajinami východného bloku ako ZSSR a Čínou. Po revolúcii sa strana naplno prejavila ako socialistická. V mestách hnutie Frelimo nerobilo také zmeny ako na vidieku. 80 % obyvateľstva žilo roľníckym spôsobom. Roľníci museli opustiť svoje tradičné domovy a presídliť sa do väčších dedín. Roľníci museli pracovať pre štát. Ľudská sila sa využívala v tomto období podobne ako v Číne, Vietname alebo ZSSR. Boli stanovené plány, ktoré sa museli vždy splniť, aj keď realita bola iná. Týmito reformami sa Mozambik a hnutie Frelimo chcelo pridružiť ku organizácii RVHP a byť podobný ostatným socialistickým krajinám.

Nestabilita v krajine a zlé reformy vyústili do občianskej vojny v roku 1975. Frelimo išlo socialistickou cestou, ale pomoc západu nikdy neodmietlo. Krajina trpela hladom a nedostatkom investícií. Preto hľadali zdroje od rôznych krajín. Nespokojnosť obyvateľstva, vznik disidentu, zahraničné intervencie pomohli vytvoriť opozíciu Renamo. Boj o moc s Frelimom bol zdroj občianskej vojny v krajine. Renamo je mozambická konzervatívna protikomunistická politická strana. Bolo založené v roku 1975 po nezávislosti Mozambiku. Spočiatku nebolo tak dobre organizované ako vládna strana Frelimo. Renamo získalo časom väčšiu podporu obyvateľstva aj moc v krajine. Podporu mali aj od bývalých koloniálnych vojakov a zo susedných krajín. Vidiek počas vojny trpel, keďže obe strany tu bojovali o moc. Chceli kontrolovať poľnohospodárstvo a výrobu. Trvalý mier sa dosiahol v roku 1992. Počas občianskej vojny Renamo dostávalo podporu od južnej Afriky, Rhodézie a Spojených štátov. Prvým vodcom Renamo bol André Matsangaissa. Po jeho smrti v roku 1979 bol Afonso Dhlakama zvolený za vodcu krajiny, zostal vo funkcii až do svojej smrti v roku 2018. Zrútenie Sovietskeho zväzu ovplyvnilo aj Mozambik. Krajina urobila určité zmeny aj po ekonomickej stránke. Stále ale patrí k najchudobnejším krajinám sveta.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mozambik
• Wikislovník ponúka heslo Mozambik